Italy

Sweat, cursing and the most beautiful views in CINQUE TERRE

Normally, we are nice and grateful young ladies

.

We’ve been already walking for quite a while when our friend suddenly said: “You know we’re gonna die in here, right?” And that was a breaking point. We burst into tears of laughter, exhaustion and mutual understanding. It was so good a and so bad at the same time.

.

Cinque Terre, view of Corniglia
.
I guess I’ve already grown out of those regular lazy vacations filled with doing nothing but roasting myself on the beach all day every day. Don’t get me wrong, I still consider beaches being the most perfect places in this world, but I wanted more this year. I wanted to deserve beach time. They say: “be careful what you wish for”. Now I am.
.
blue sea in Cinque Tere
.
So we neatly planned everything in advance (more practical information about Cinque Terre inthisarticle) and roughly knew what to expect. It was the second hike when exhaustion and big heat (in July) transformed our strength for walking to the ability to curse and complain unstoppably, although normally, we are very nice, grateful young women (I swear) 😃. But after all, when we overcame it and found the strength to progress, nature awarded us with the most beautiful views.
.
.
Vineyards at Cinque Terre
.
Thankfully, human memories are so selective that anytime I reminisce about Cinque Terre, first thing that comes to my mind is an absolute astonishment. And you know what’s best? We didn’t die (obviously) and if I had a chance, I would return there anytime again.
.
Sea and flowers

.

Watch our wonderful adventure in motion in the following video:

.

.

Ale inak sme skutočne milé mladé dámy

Kráčali sme už hodnú chvíľu, keď naša kamarátka zrazu povedala: “Viete že tu umrieme, však?” A to bol bod zlomu. Vyhŕkli nám slzy smiechu, vyčerpania a vzájomného porozumenia. Bolo to také hrozné, až to bolo úžasné.
Myslím, že som už vyrástla z tých bežných lenivých dovoleniek plných celodenného, každodenného vylihovania na pláži. Nepochopte ma však nesprávne, pláže sú podľa mňa tie najúžasnejšie miesta vôbec, len som tento rok jednoducho chcela viac; chcela som si pláž zaslúžiť. Nikdy by som však neverila, ako blízko k naplneniu tohoto cieľa som, kým som sa neocitla v Cinque Terre.
Ako ďaleko je ešte pláž?
Takže sme si všetko pripravili pekne v predstihu (viac praktických informácií v tomto článku), a zhruba sme teda vedeli čo očakávať. Bola to už naša druhá túra, keď vyčerpanie a veľká horúčava (v júli) premenili našu schopnosť kráčať na schopnosť nadávať a nekontrolovateľne sa sťažovať na všetko napriek tomu, že sme obvykle veľmi milé a vďačné mladé dámy 😃. Keď sme však napokon našli silu pokračovať, príroda nás odmenila tými najkrajšími výhľadmi.
Ešte šťastie, že je ľudská pamäť selektívna, a tak jediné, na čo si dnes po čase spomeniem, je moment absolútneho úžasu. A viete čo je na tom najlepšie? Neumreli sme tam (očividne), a keby som mala ďalšiu príležitosť vrátiť sa, neváhala by som ani minútu.
Naše výnimočné dobrodružstvo v pohybe na tomto videu:

© I.V.

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *