Italy

My favorite country: What I love about Italy

There’s something about Italy that always makes me go back

.

As Kylie Flavell says in one of her amazing videos:

.

“If you’ve ever been on holiday to Italy, you might know the feeling when you’re about to leave all this color and passion and beauty… How can I go back to my life now, you think, how can I go back to reality knowing that there’s a place like this where people seem to eat better, love more intensely, live more…
 
.
and I silently agree with her. There is just something about all those little Italian towns and villages that make you appreciate beauty in this life. They call it Dolce Vita. I think I can feel it.
.

Little things make me feel this way – sparkling blue sea, pink flowers, old men sitting on the benches saying “bella” to the passer-by women, smell of open terrace restaurants, markets with fresh fruit, people strolling slowly through the narrow streets…

.
I’m not talking about the most famous, big Italian cities as Rome, Venice or Florence right now. Sure, they’re very beautiful and unique, but I never had feeling of going truly personal with them. And, of course, there are LOADS of tourists every time.
.
In my experience, the smaller Italian city, the cozier I feel… and locals, they will always insert smile to everything they do. And peace. They don’t have a clue what that chaotic “big city rush” is. And me… I appreciate that places like these still exist.
.

.

Having  balcony on the second floor here is fun.

.

.
Evening walks during warm summer evenings? I ask for no more.
.

Existuje niečo, čo ma zakaždým opäť priláka do Talianska. 

Ako vraví Kylie Flavell v jednom zo svojich úžasných videí:

 
“Ak ste niekedy boli na dovolenke v Taliansku, možno ten pocit poznáte. Keď máte opustiť všetky tie farby, vášeň a krásu… Ako sa teraz mám vrátiť späť k môjmu životu, pomyslíte ti, ako sa mám vrátiť späť do reality s vedomím, že existuje miesto, kde sa zdá, že si ľudia  jedlo vychutnávajú, intenzívnejšie milujú, viac žijú…”
 
a ja s ňou súhlasím. Na tých malých talianskych mestečkách existuje niečo, vďaka čomu viem oceniť skutočnú krásu života. Volajú to Dolce Vita. Myslím, že viem, čo to znamená.

Cítim to tak vďaka maličkostiam – ligotavé modré more, ružové kvety, postarší páni na lavičkách, ktorí každú okoloidúcu oslovujú “bella”, vône z reštauračných terás, trhy s čerstvým ovocím, ľudia, ktorí sa nenáhlivo prechádzajú ulicami…

 

Teraz nemám na mysli veľké a populárne talianske mestá ako Rím, Benátky či Florenciu. Aj tie sú síce výnimočné a krásne, ale v skutočnosti som sa s nimi nikdy osobne nestotožnila. A samozrejme, že nikdy nechýbajú ani všadeprítomní TURISTI (veď jedna z nich práve píše tento článok 😃).

Z mojej osobnej skúsenosti čím menšie je mestečko, tým útulnejšie pôsobí. No domáci, tí do všetkého vložia úsmev. A pokoj. O ruchu veľkomesta nemajú potuchy. A ja… si vážim, že takéto miesta ešte stále existujú.

Mať balkón na druhom poschodí musí byť celkom zábava.
Večerné prechádzky vyhriatymi uličkami mesta? Nič viac nežiadam.

Najsladší melón, ktorý som kedy jedla. Chutil ako leto 🙂
 
Mohla by som okolo seba mať viac takýchto farieb, prosím?

© I.V.

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *