Taliansko

Pot, nadávky a tie najkrajšie výhľady v CINQUE TERRE

Ale obvykle sme milé a vďačné mladé dámy 

.

Kráčali sme už hodnú chvíľu, keď naša kamarátka zrazu povedala: „Viete že tu umrieme, však?“ A to bol bod zlomu. Vyhŕkli nám slzy od smiechu, vyčerpania a vzájomného porozumenia. Bolo to také hrozné, až to bolo úžasné.

.

Cinque Terre, výhľad na Cornigliu

.
Myslím, že som už vyrástla z tých bežných lenivých dovoleniek plných celodenného, každodenného vylihovania na pláži. Necháp ma však nesprávne, pláže sú podľa mňa tie najúžasnejšie miesta, iba som tento rok jednoducho chcela viac; chcela som si pláž zaslúžiť. Hovorí sa, že si máš dávať pozor na to, čo si praješ, lebo sa ti to naozaj môže splniť. Teraz to už viem.
.
Cinque Terre, tyrkysové more
.
Takže sme si všetko pripravili pekne v predstihu (viac praktických informácií v tomto článku), a zhruba sme teda vedeli čo očakávať. Bola to však už naša druhá túra, keď vyčerpanie a veľká horúčava (v júli) premenili našu schopnosť kráčať na schopnosť nadávať a nekontrolovateľne sa sťažovať na všetko napriek tomu, že sme obvykle veľmi milé a vďačné mladé dámy 😃. Keď sme však napokon našli silu pokračovať, príroda nás odmenila tými najkrajšími výhľadmi.
.
.
Vinice Cinque Terre

.
Ešte šťastie, že je ľudská pamäť selektívna, a tak jediné, na čo si dnes po čase spomeniem, je moment absolútneho úžasu. A vieš čo je na tom najlepšie? Neumreli sme tam (očividne), a keby som mala ďalšiu príležitosť vrátiť sa, neváhala by som ani minútu.
.
Cinque Terre

.

Naše výnimočné dobrodružstvo v pohybe na tomto videu

.

© I.V.

Ale inak sme skutočne milé mladé dámy

Kráčali sme už hodnú chvíľu, keď naša kamarátka zrazu povedala: „Viete že tu umrieme, však?“ A to bol bod zlomu. Vyhŕkli nám slzy smiechu, vyčerpania a vzájomného porozumenia. Bolo to také hrozné, až to bolo úžasné.
 
Myslím, že som už vyrástla z tých bežných lenivých dovoleniek plných celodenného, každodenného vylihovania na pláži. Nepochopte ma však nesprávne, pláže sú podľa mňa tie najúžasnejšie miesta vôbec, len som tento rok jednoducho chcela viac; chcela som si pláž zaslúžiť. Nikdy by som však neverila, ako blízko k naplneniu tohoto cieľa som, kým som sa neocitla v Cinque Terre.
Ako ďaleko je ešte pláž?
Takže sme si všetko pripravili pekne v predstihu (viac praktických informácií v tomto článku), a zhruba sme teda vedeli čo očakávať. Bola to už naša druhá túra, keď vyčerpanie a veľká horúčava (v júli) premenili našu schopnosť kráčať na schopnosť nadávať a nekontrolovateľne sa sťažovať na všetko napriek tomu, že sme obvykle veľmi milé a vďačné mladé dámy 😃. Keď sme však napokon našli silu pokračovať, príroda nás odmenila tými najkrajšími výhľadmi.
Ešte šťastie, že je ľudská pamäť selektívna, a tak jediné, na čo si dnes po čase spomeniem, je moment absolútneho úžasu. A viete čo je na tom najlepšie? Neumreli sme tam (očividne), a keby som mala ďalšiu príležitosť vrátiť sa, neváhala by som ani minútu.
Naše výnimočné dobrodružstvo v pohybe na tomto videu:

© I.V.

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *