Taliansko

Moja obľúbená krajina: čo na Taliansku milujem

Na Taliansku je niečo, čo ma vždy prinúti vrátiť sa späť

.

Ako vraví Kylie Flavell v jednom zo svojich úžasných videí:

.

„Ak ste niekedy boli na dovolenke v Taliansku, možno ten pocit poznáte. Máte opustiť všetky tie farby a vášeň a krásu… Ako sa teraz mám vrátiť k môjmu životu, pomyslíte si,  ako sa môžem vrátiť do bežného života s poznaním, že existuje miesto ako toto, kde sa zdá, že ľudia lepšie jedia, intenzívnejšie milujú, viac žijú…
 
.
a ja s ňou súhlasím. Na tých malých talianskych mestečkách existuje niečo, vďaka čomu viem oceniť skutočnú krásu života. Volajú to Dolce Vita. Myslím, že viem, čo to znamená..

Sú to maličkosti  – ligotavé modré more, ružové kvety, postarší páni na lavičkách, ktorí každú okoloidúcu oslovujú „bella“, vône z reštauračných terás, trhy s čerstvým ovocím, ľudia, ktorí sa nenáhlivo prechádzajú ulicami…

.
Teraz nemám na mysli veľké a populárne talianske mestá ako Rím, Benátky či Florenciu. Aj tie sú síce výnimočné a krásne, ale v skutočnosti som sa s nimi nikdy osobne nestotožnila. A samozrejme, že nikdy nechýbajú ani všadeprítomní TURISTI..

Z mojej osobnej skúsenosti čím menšie je mestečko, tým útulnejšie pôsobí. No domáci, tí do všetkého vložia úsmev. A pokoj. O ruchu veľkomesta nemajú potuchy. A ja… si vážim, že takéto miesta ešte stále existujú.

.

O najkrajšom talianskom mestečku- ostrove čítaj tu

.
Mať tu balkón na druhom poschodí musí byť celkom zábava.

.

.
Večerné prechádzky vyhriatymi uličkami mesta? Nič viac nežiadam.
.
 

Existuje niečo, čo ma zakaždým opäť priláka do Talianska. 

Ako vraví Kylie Flavell v jednom zo svojich úžasných videí:

 
„Ak ste niekedy boli na dovolenke v Taliansku, možno ten pocit poznáte. Keď máte opustiť všetky tie farby, vášeň a krásu… Ako sa teraz mám vrátiť späť k môjmu životu, pomyslíte ti, ako sa mám vrátiť späť do reality s vedomím, že existuje miesto, kde sa zdá, že si ľudia  jedlo vychutnávajú, intenzívnejšie milujú, viac žijú…“
 
a ja s ňou súhlasím. Na tých malých talianskych mestečkách existuje niečo, vďaka čomu viem oceniť skutočnú krásu života. Volajú to Dolce Vita. Myslím, že viem, čo to znamená.

Cítim to tak vďaka maličkostiam – ligotavé modré more, ružové kvety, postarší páni na lavičkách, ktorí každú okoloidúcu oslovujú „bella“, vône z reštauračných terás, trhy s čerstvým ovocím, ľudia, ktorí sa nenáhlivo prechádzajú ulicami…

 

Teraz nemám na mysli veľké a populárne talianske mestá ako Rím, Benátky či Florenciu. Aj tie sú síce výnimočné a krásne, ale v skutočnosti som sa s nimi nikdy osobne nestotožnila. A samozrejme, že nikdy nechýbajú ani všadeprítomní TURISTI (veď jedna z nich práve píše tento článok 😃).

Z mojej osobnej skúsenosti čím menšie je mestečko, tým útulnejšie pôsobí. No domáci, tí do všetkého vložia úsmev. A pokoj. O ruchu veľkomesta nemajú potuchy. A ja… si vážim, že takéto miesta ešte stále existujú.

Mať balkón na druhom poschodí musí byť celkom zábava.
Večerné prechádzky vyhriatymi uličkami mesta? Nič viac nežiadam.

Najsladší melón, ktorý som kedy jedla. Chutil ako leto 🙂
 
Mohla by som okolo seba mať viac takýchto farieb, prosím?

© I.V.

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *